Choroby sa objavujú na jar po roztopení snehu. Môže to byť ( a najčastejšie je ) pleseň snežná - ( Fusarium nivale / Microdochium nivale / Monographella nivalis ) avšak môžeme si ju zmýliť s plesňou sivou , ktorú spôsobujú dva patogény Typhula incarnata a/alebo Typhula ishikariensis, známa tiež pod názvom Palušková hniloba.



Symptómy:

Pleseň snežná sa môže vyskytovať kedykoľvek počas zimy a na jar , a to aj v prípade , keď sa nevyskytuje sneh. Pleseň sivá sa naopak vyskytuje iba po dlhodobom období so snehovou prikrývkou.

Všeobecné príznaky sú podobné . Sú to kruhy elypsovitého alebo nepravidelného tvaru s odumretou listovou plochou. Tieto miesta sú pokryté mycéliom. Mycélium často pripomína „pavučinu".

Rozdielna je farba mycélia , ktorá je slamová alebo naružovelá u plesni snežnej a sivastá až sivá u plesni sivej. Napadnuté miesto má často tmavší okraj .Bezpečne rozlíšiť obidve choroby možno iba podľa tvorby a prítomnosti červenohnedých resp. hnedočiernych sklerócií v oblasti korunky pri plesni snežnej sivej . Skleróciá sú malé, tvrdé telieska, ktoré chránia huby pre suchom, teplom.... Majú veľkosť hlavičky špendlíka. Je ich možné nájsť v odumretom trávniku, ale až po 3-5 mesačnom období chladu teda na jar. Skleróciá sú infekcie schopné 2 roky. Scleróciá u plesni snežnej nie sú prítomné, ale prítomné sú spóry, ktoré sú zdrojom nákazy.

Ako identifikovať poddruhy plesni snežnej?

Pleseň sivá spôsobená hubou Typhula ishikariensis vytvára sklerotíniá čiernej farby menšie ako 2 mm, ktoré je možné nájsť v mycéliách.

Pleseň sivá spôsobená hubou Typhula incarnata vytvára sklerotínia červenočiernej farby , ktoré môžu byť veľké až do 5 mm a je ich možné nájsť skôr v korunke alebo koreňoch. Preto napadnutie a poškodenie trávnika týmto poddruhom je nebezpečnejšie, nakoľko môže prísť k poškodeniu korunky a odumretiu trávnika.

Je patogén ešte aktívny?

Patogén začína byť aktívny pri teplote 0-5° C, keď ostatné patogény nie sú aktívne. Teplota nad 20 °C zastavuje ich rozvoj .

Pozrite dôkladne na kruhové škvrny . Ak je patogén aktívny, listové tkanivo vo vnútri kruhu je nasiaknuté vodou a má olivovú farbu. Je to výsledok činnosti enzýmov, ktoré rozkladajú živé bunky a získavajú tak svoju potravu.
Ak patogén nie je aktívny, tkanivo vo vnútri kruhu má slamovo žltý odtieň a je suché resp. má konzistenciu suchej slamy.

Iba pri veľmi silnej infekcii huba napadá „korunku". Vo väčšine prípadov napadá len listovú plochu a rastliny zregenerejú. Ak príde k výpadku rastlín, je to väčšinou dôsledok následného poškodenia oslabenej rastliny mrazom alebo nízkymi teplotami.

Ak sa objavia symptómy už na jeseň , pretrvávajú až do jari , nakoľko rast rastlín v tomto čase je limitovaný.

Rizikové faktory:

Oba patogény prezimujú v organickej hmote a preto podstatný rizikový faktor je nadbytok organickej hmoty v pôde resp. vysoká vrstva plsti . K rýchlemu rozvoju dochádza ak napadne sneh na nezamrznutú pôdu resp. porast. Ďalším rizikovým faktorom je dlhotrvajúca snehová prikrývka , neprevzdušnený pôdny profil, príliš vysoká hladina hnojenia dusíkom na jeseň, nedostatočná výživa draslíkom na jeseň. Choroba sa prenáša pohybom osôb a technikou používanou na ošetrenie trávnika.

Ochrana:

Je dôležité urobiť v jesennom období - ešte pred príchodom snehu - preventívny postrek fungicídom s účinnou látkou azoxystrobin.fludioxonil,propiconazole, chlorothalonil.. Postrek je možné zopakovať v zimnom období /január, február/ , avšak iba ak teploty dosahujú 12-14 ° C.

Proti plesni sivej možno v prípade silného napadnutia aplikovať aj fungicídy s účinnou látkou mancozeb, carbendazim, fenarimol, iprodione. Proti plesni snežnej možno v prípade silného napadnutia aplikovať fungicídy s účinnou látkou tebuconazole, triticonazoel.

Choroba zriedka ničí celé rastliny, preto nechemická ochrana spočíva vo vytvorení dobrých podmienok na regeneráciu porastu - vyhrabať odumretú plochu z trávnika, prevzdušniť poškodené miesta . V prípade silného napadnutia a odumretí rastlín urobiť dosev prázdnych miest.

Častým používaním toho istého fungicídu opakovane po sebe , sa patogén stáva tolerantným k danému prípravku. Otázka je , ako dlho prežívajú tolerantné kmene patogéna. Tolerantné kmene vo väčšine prípadov sú menej adaptabilné , menej rýchlo sa rozmnožujú a môže sa stať , že časom miznú z prirodzeného prostredia. Stále je tu ale možnosť, že prežijú v kľudovom štádiu v prostredí do nasledujúcej sezóny, resp. do vytvorenia opätovných priaznivých podmienok pre ich rozvoj. Preto je treba striedať prípravky s rozdielnymi účinnými látkami .

Jeden zo spôsobov ochrany je biologická ochrana t.j. zvýšenie prirodzených „ užitočných „ mikroorganizmov v pôdnom prostredí, ktoré môže prirodzeným spôsobom potláčať patogénne huby. V niektorých prípadoch greenkepery aplikujú prípravky na báze karbohydrátov . Rastliny dostanú okamžitú výživu, ktorú transportujú do koreňov, kde je k dispozícii mikroorganizmom, ktoré získavajú energiu rozkladom organickej odumretej hmoty . Známe je aj používanie mykoparazitickým organizmov napr. Pythium oligandrum.